#02 Údržba strojov a zariadení

Údržba strojov a zariadení obsahuje všetky činnosti a procesy, ktorých cieľom je udržiavanie zariadenia v prevádzkyschopnom stave, zachovania všetkých funkcií zariadenia a tiež jeho úžitkovej hodnoty.

Podľa normy STN EN 13 306 je údržba kombináciou všetkých technických, administratívnych a riadiacich činností počas životnosti položky s cieľom udržať alebo obnoviť taký jej stav, v ktorom môže vykonávať požadovanú funkciu.

Údržba od nepamäti patrí v továrňach medzi pomocné procesy. Cieľom údržby je tak udržiavanie, zachovanie funkcií a úžitkovej hodnoty strojov, zariadení. V súčasnosti sa k týmto základným činnostiam pridáva aj ďalšia činnosť a to je starostlivosť o infraštruktúru továrne. Situácia sa v továrňach postupne mení a stále viacej ľudí si uvedomuje, že na dobre vykonávanej údržbe závisí kvalita výroby či poskytovaných služieb. Údržba teda priamo ovplyvňuje náklady a zisk továrne.

Na údržbu sa môžeme pozerať z rôznych pohľadov a môžeme ju deliť z rôznych hľadísk, či už je to z pohľadu nákladov, pracovníkov, alebo spotrebovaných náhradných dielov, alebo o aký typ údržby sa jedná ( 1) základný - preventívna, plánovaná, vopred stanovená údržba, údržba na základe stavu, predpokladaná a korekčná (represívna) údržba; 2) odvodený - diaľková, oneskorená, okamžitá údržba, údržba počas prevádzky, údržba na mieste, údržba vykonávaná používateľom) a iné. Na nasledujúcom obrázku (Obr. 1) sa nachádza základné delenie údržby na údržbu pred zistením poruchy a po zistení poruchy na stroji a zariadení.

Údržba strojov a zariadení

Štyri pokrokové stratégie manažmentu údržby strojov a zariadení

Postupom času, ako sa vyvíjala spoločnosť, prostredie a procesy v továrňach, bolo treba racionalizovať aj výrobné procesy. Avšak bez spolupráce ďalších častí továrne by to nemalo žiaden efekt. A tak sa postupne vyvíjali aj nové filozofie resp. stratégie v oblasti údržby. Tieto štyri stratégie nepredstavujú pre seba konkurenciu. Práve naopak, efektívnym spôsobom sa dopĺňajú a posúvajú továreň vpred.

  • TPM - Total Productive Maintenance - Totálne produktívna údržba

V 50. rokoch 20. storočia začal konzultant Japonského inštitútu pre podnikovú údržbu (Japan Institute of Plant Maintenance) Seiichi Nakajima, implementovať nový program údržby v továrni Nippon Denso.

Po implementácii nového programu údržby TPM bol viditeľný dopad na zlepšenie výkonnosti celej továrne veľmi inšpiratívny. O tento program sa začali zaujímať nielen odberatelia, vrátane Toyoty (neskôr vytvorila TPS – Toyota Production System), ale aj konkurencia, podniky a továrne, pre ktoré TPM pôvodne nebola určená. Do tejto skupiny patria napríklad chemické továrne, oceliarne, či potravinárske továrne. TPM sa stalo filozofiou v údržbe

TPM kladie dôraz na zvyšovanie informovanosti a vedomostnej úrovne operátorov, ale aj údržbového personálu, pričom vhodne aplikuje motivačné nástroje na zvýšenie pocitu spoluzodpovednosti u všetkých zainteresovaných. Samotné TPM stojí na piatich základných pilieroch (Obr. 2).

Údržba strojov a zariadení | udrzba | TPM

Tieto piliere sa postupom času vyvíjali a dopĺňali podľa požiadaviek priemyslov a v súčasnosti poznáme už osem pilierov TPM.

  • RCM - Reliability Centred Maintenance - Údržba orientovaná na spoľahlivosť

Údržba orientovaná na spoľahlivosť (bezporuchovosť) bola vyvinutá v roku 1930 v civilnom letectve (americkou leteckou spoločnosťou FAA a Boeing pre stanovenie údržbového programu pre lietadlá typu Boeing 747 a neskôr hlavne pre lietadlá typu Boeing 777), odkiaľ vychádza jej snaha o zvyšovanie bezpečnosti pri nákladovo-efektívnejších činnostiach údržby.

RCM predstavuje systematický prístup identifikovania efektívnych a účinných činností údržby zariadení a ich prvkov podľa špecifických postupov a na základe intervalov definovaných pre vykonávanie jednotlivých činností. RCM sa zaoberá príčinami a spôsobmi vzniku porúch, spôsobom ich prejavu a možnosťami predvídania, prípadne predchádzania ich vzniku. RCM akceptuje aktuálne požiadavky údržby pre každý prvok zariadenia a jeho prevádzku, pričom integruje požiadavky na bezpečnosť a efektívnosť nákladov na údržbu.

  • RBM - Risk-Based Maintenance – Údržba orientovaná na riziká

RBM uprednostňuje prostriedky na údržbu majetku, ktorý má najväčšie riziko zlyhania. Taktiež stanovuje najekonomickejšie využitie zdrojov údržby. Robí sa to tak, že sa náklady na údržbu na všetkých zariadeniach optimalizujú, aby sa minimalizovalo celkové riziko zlyhania.

RBM je proces, ktorý identifikuje, posudzuje a mapuje priemyselné riziká. Väčšinou sa používa pri vyhradených technických zariadeniach, ako napr. tlakové zariadenia, zdvíhacie zariadenia a pod. Avšak v súčasnosti sa táto stratégia údržby môže implementovať aj na iné zariadenia. Zameriava sa na tie riziká, ktoré môžu byť riadené vhodnou preventívnou prehliadkou a analýzou údajov o stave zariadení.

Táto údržba je vhodná pre všetky druhy podnikov. Poskytuje systematický prístup k určeniu najvhodnejších plánov údržby majetku. Pri vykonávaní týchto plánov údržby, bude riziko zlyhania strojov a zariadení veľmi nízke. Frekvencia údržby a typ sa určí na základe veľkosti rizika zlyhania. Stroje a zariadenia, ktoré majú väčšie riziko zlyhania sa musia častejšie monitorovať a naopak, ktoré majú riziko menšie, sa monitorujú v menšej frekvencií.

  • VDM - Value-driven maintenance - Hodnotovo riadená údržba

VDM je v podstate nadstavbou v údržbe, pretože stavia na uznávaných najlepších praktikách TPM, RCM a RBM. Nenahradzuje tieto metódy, len ich dopĺňa o kontext ekonomicky pridanej hodnoty.

Stratégia hodnotovo riadenej údržby bola vytvorená a popísaná v roku 2003 firmou Mainnovation, pánmi Haarman a Delahay. Podľa tejto koncepcie je základnou podmienkou implementácie a riadenia procesov údržby práve tvorba hodnoty. Avšak procesy údržby pridávajú hodnotu len vtedy, pokiaľ zabezpečia bezpečnú, spoľahlivú a minimálne poruchovú funkčnosť strojov a zariadení pri vynaložení minimálnych nákladov na údržbu.

Hodnota, ktorá je poskytovaná zákazníkom, sa vyjadruje formou finančných i nefinančných ukazovateľov. Medzi finančné ukazovatele patria: zisk a cash-flow. Medzi nefinančné patria: merateľná spokojnosť zákazníkov zameraná na produkt či službu.

Mohlo by ťa tiež zaujímať : #0 Čo je to priemyselné inžinierstvo?

Digitalizácia v údržbe:

Digitalizácia dnes patrí medzi top trendy, ktoré narušujú to „zaužívané“ nielen v továrňach a ich procesoch, ale v celom našom živote. Najväčšie narušenie v továrňach, ktoré zažívame dnes, nevidíme priamo vo výrobných procesoch na dielni. Dnes sú to pomocné procesy výroby, t.j. údržba, ktoré implementujú nové trendy. Stále viac a viac prenikajú do klasickej údržby aj nové prístupy, techniky, technológie, či nástroje, ktoré umožňujú nájsť rovnováhu medzi možnosťami a kvalitou štruktúry výrobnej spoločnosti. V súčasnosti si možno len ťažko predstaviť zabezpečenie rastu, kvality a efektívností výroby bez výrazného využívania nových metód, techník, nástrojov údržby a tiež metód a nástrojov priemyselného inžinierstva.

Narušujúcimi trendami v údržbe môžu byť napr. senzory, ktoré snímajú vybrané ukazovatele na strojoch a zariadeniach v každej sekunde; tablety, ktoré pomôžu pracovníkovi údržby zobraziť návod na opravu, alebo zobraziť ukazovatele zo strojov v reálnom čase (Obr. 3); smartphony, na ktoré príde pracovníkovi údržby notifikácia priamo zo strojov; rozšírená realita, ktorá pomôže pracovníkovi údržby pri ťažkých a málo sa opakujúcich opravách alebo aj virtuálna realita, ktorá pomôže v školení pracovníkov údržby, a skráti sa tak jeho zaškolovací proces v továrni. Avšak tieto trendy, sú len začiatok.

Údržba strojov a zariadení | Udrzba

Udržať krok s dnešnými modernými technológiami je náročné, nielen z pohľadu finančného hľadiska, ale aj osvojenia si týchto nových technológii. Preto sa aj my na Katedre priemyselného inžinierstva, Strojníckej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline snažíme v spolupráci s praxou rozširovať vedomosti našich študentov, partnerov či odbornej verejnosti unikátnymi kurzami, charakteristikou súvislostí z oblasti klasického a pokrokového priemyselného inžinierstva a prichádzajúcich inovatívnych či narušujúcich trendov, nielen do prostredia tovární, ale aj do celospoločenského života. Táto príprava a pozeranie sa do budúcnosti, nás všetkých lepšie pripraví na mnohé úskalia, ktoré by mohli nastať na oddeleniach tovární v 21. storočí. Avšak bez vzájomnej a úzkej spolupráce priemyslu, škôl a univerzít to nebude fungovať.

 

Autor:  Ing. Miroslav Fusko, PhD.

  Tento článok vznikol v spoluprácii s: ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE, Strojnícka fakulta, Katedra priemyselného inžinierstva Zdroj: