#05 Nové a rozširujúce stratégie údržby | Lean údržba, Facility management, a iné

Článok je zameraný na menej známe a rozširujúce stratégie údržby. Tak ako sa doba vyvíjala, bolo nevyhnutné prijať v továrňach ďalšie kroky na zlepšenie a zefektívnenie procesov s cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti továrne.

Lean údržba

Počas posledných pätnástich rokov fenomén „LEAN“ = „ŠTÍHLOSŤ“ umožnil, predovšetkým výrobnému odvetviu, výrazne zvýšiť úroveň produktivity a ziskovosti. V kombinácii s ďalšími koncepciami ako napr. TPM, RCM, RBM a pod., sa spoločnosti zamerali na efektivitu svojich výrobných procesov. Ak chceme použiť princípy lean v prostredí údržby, musia byť mierne modifikované oproti lean vo výrobnom procese z dôvodu dosiahnutia maximalizácie výsledkov. Teda štíhla údržba nemôže byť len obrazom štíhlej výroby.

Z tohto ale vystáva otázka, prečo vlastne zavádzať štíhlu údržbu? Pretože mnoho organizácií spadlo „do pasce“, kedy sa len sústredia na nástroje a techniky lean managementu miesto dôvodu ich použitia. Lean údržba sa skladá z dvoch predpokladov:

  • robiť správnu údržbu,
  • robiť činnosti údržby čo možno najefektívnejším spôsobom.

Lean údržba je teda výkonný prístup, ktorý pomáha identifikovať a odstrániť problémy s plytvaním a prináša zlepšenia, pokiaľ sú vykonávané a riadené správnym spôsobom.

Očakávaním manažérov je bezproblémová výroba.

Prerušenia a prestoje výroby stoja podnik veľa peňazí, čo znižuje produktivitu podniku a navyšujú sa náklady a cena výrobkov či služieb. Konkurencia je nekompromisná a využije každé prerušenie výroby iného podniku. Taktiež aj nedostatočný technický servis môže ovplyvniť výkonnosť strojov či celého podniku.

Systém Lean údržba je koncepcia, ktorá bola vyvinutá na základe dlhodobých skúseností v údržbe na základe mnohých moderných nástrojov či prístupov k údržbe. Štíhla údržba tu ale nie je preto, aby nahradila súčasné stratégie a prístupy k údržbe. Skôr sa zameriava nato, aby doterajšie nástroje boli použité v podnikoch lepšie a cielenejšie.

Nástroje, ktoré môžeme zaradiť medzi štíhle nástroje pre údržbu sú nasledovné:

  • OEE – Overall Equipment Effectivnes (CEZ – celková efektívnosť zariadenia),
  • TPM – Total Productive Maintenance (totálne produktívna údržba),
  • RCM – Reliability Centered Maintenance (údržba orientovaná na spoľahlivosť),
  • FMEA – analýza možnosti vzniku chýb a ich následkov,
  • VSM – Value Stream Mapping (mapovanie toku hodnoty),
  • 5S,
  • Kaizen,
  • Ishikawov diagram príčin a následkov,
  • zlepšovanie projektov v údržbe (PDCA cyklus).

Niektoré tieto nástroje sa už používajú v podnikoch od doby zavádzania systému manažérstva kvality (ISO 9001). No iné podniky ich začali zavádzať až pod tlakom svojich konkurentov (mali ich zavedené skôr a dosahovali lepšie výsledky) alebo zákazníkov z automobilového či elektrotechnického priemyslu.

Facility management

Na to, aby sme pochopili čo je vlastne Facility management (FM), musíme poznať jeho históriu, a vývoj. Vznik Facility managementu sa datuje od 70-tych rokov minulého storočia v USA. Mnohí projektanti budov a ich majitelia si uvedomili, že počas prevádzky budovy sa ich pôvodné predstavy nezhodujú s vyvíjajúcimi sa potrebami zákazníkov, ktoré v podstate kopírujú technický a ekonomický vývoj spoločnosti. Z toho vyplynuli požiadavky, aby sa profesionálnym spôsobom riešila prevádzka technického zabezpečenia budov, bezpečnosť osôb, vecí a služieb. Paradoxom však bolo, že riešením sa zaoberali odborníci, no ich činnosti boli rozdrobené na rozličné úseky prevádzky. Nemali jednotnú stratégiu a ich kooperácia bola doslova plná chaosu. Preto vznikla potreba prepojenia informácií medzi prevádzkami a jednotlivými riadiacimi pracovníkmi – facility manažérmi a potreba vytvoriť jednotný postup pri riadení podporných činností.

Toto bolo v podstate spúšťačom, aby sa v 80-tych rokoch minulého storočia založila formálna organizačná základňa pre asociáciu Facility managementu USA, ktorá združovala asi 60 profesionálov – facility manažérov. Bol to prvý krok k založeniu asociácie IFMA – International Facility Management Association v roku 1981 v Houstone. V Európe sa Facility management začal presadzovať až začiatkom 90. rokov, na Slovensku vznikla Spoločnosť pre Facility management – IFMA SK v roku 2005. Dnes združuje medzinárodná organizácia IFMA viac ako 18 000 členov z 50 krajín a Facility management definuje podľa normy STN EN 15 221 ako: „integráciu procesov v rámci organizácie na zabezpečenie a rozvoj dohodnutých služieb, ktoré podporujú a zvyšujú efektivitu vlastných základných činností organizácie“. Z definície potom vyplýva, že Facility management charakterizuje prepojenie troch oblastí:

  • oblasti pracovnej činnosti - oblasti výkonov a financovania,
  • oblasti pracovného prostredia - architektúry a inžinieringu,
  • oblasti pracovníkov - ľudských zdrojov a sociologických aspektov.

Obsahom Facility managementu je poskytovanie služieb, na ktorých sa dohodli zmluvní partneri a tieto služby spísali do zmluvy, kde definovali rôzne vzťahy, postupy, riadiace právomoci a pod. Prvky Facility managementu:

  • bezpečnosť,
  • osvetlenie,
  • údržba,
  • revízie a opravy.

Asset management

Pokiaľ si vyhľadáme v akomkoľvek anglicko-slovenského slovníku slovíčko asset, zistíme, že je to aktívum. Čiže Asset management (AM) predstavuje určitú správu aktív továrne. Asset management sa niekedy môže nazývať aj investičný management. Asset management je profesionálna správa rôznych aktív, či už cenných papierov, nehnuteľností, strojov a zariadení alebo iného majetku podniku. Je to z toho dôvodu, aby aktíva podniku prinášali majiteľom čo najväčší osoh – zisk. Investormi môžu byť buď inštitúcie alebo súkromní investori.

Donedávna sa manažment údržby uberal vlastnou cestou. Jeho hlavná orientácia bola len na údržbu, ktorá je kombinácia všetkých technických, administratívnych a manažérskych činností počas životného cyklu objektu, zameraných na jeho udržanie v stave chodu, resp. jeho návrat do stavu chodu, v ktorom vykonáva všetky svoje bežné činnosti. Časom sa ale zistilo, že v manažmente údržby chýbajú princípy.

V súčasnosti máme všetko dynamické a plné zvratov a Asset management sa musí tomuto prispôsobiť. Asset management  sa potom musí pozerať na 3 oblasti:

  • manažment rizika,
  • redukcia nákladov,
  • zlepšenie služieb.

S touto zmenou prostredia na dynamické je nevyhnutné aj riešenie nových organizačných štruktúr, zmeny zo stromovo-maticových štruktúr na centrá služieb, ktoré budú mať jasne definované kľúčové ukazovatele výkonnosti, tzv. KPI.

Podľa prof. Legáta, ktorý konštatoval: „že riadenie údržby vo svete smeruje k integrovanému managementu údržby (IMÚ), ktoré povedie k celosvetovej excelentnosti údržby“. Tým pádom musí IMÚ zahrňovať všetky činnosti manažmentu, ktorý bude určovať stratégiu, ciele a taktiež aj zodpovednosti údržby. Toto všetko bude vykonávané nástrojmi ako sú plánovanie, riadenie, kontrola a zlepšovanie údržby s nevyhnutným dôrazom na integrovaný manažérsky systém kvality v podnikoch. Je dokázané, že vo svete sa prechádza od koncepcie managementu údržby k manažmentu majetku (AM). Je to z toho dôvodu, že zabezpečuje najvyššiu hodnotu pri rozhodovaní čo sa bude ďalej diať s majetkom podniku. Je jasné, že súčasťou manažmentu majetku je aj manažment údržby a že stratégia manažmentu majetku je rozsiahlejšia než spomínaný IMÚ. Preto by bolo vhodné zaviesť v tejto oblasti ďalší pojem a to technický servis.

Technický servis

Pod pojmom technický servis treba chápať poskytovanie širokého spektra služieb, od prehliadok cez údržbu strojov, zariadení a budov až po sťahovanie strojov, výroby, riešenie ochrany továrne – strážna služba, požiarnici, zabezpečovanie olejov, mazív a mnohé iné. Úlohou technického servisu v továrňach je zabezpečenie čo možno najvyššej disponibility strojov a zariadení, zabezpečenie a dodanie potrebných zdrojov pre všetky pomocné a obslužné procesy v továrni, aby mohli bezproblémovo fungovať. Pokiaľ budú tieto procesy fungovať na požadovanej úrovni, tak len vtedy môžu poskytnúť kvalitnú podporu hlavným výrobným procesom.

Technický servis má teda zaisťovať komplexnú technickú činnosť v továrni. Informácie, ktoré sú obsiahnuté v technických normách, externých a interných technických podmienkach resp. podnikových normách a špeciálnych požiadaviek zákazníkov je nevyhnutné prenášať do výroby. Práca technického servisu, by mala byť tiež spojená s konzultačnou činnosťou pre zákazníkov, z dôvodu lepšieho odporučenia a navrhnutia najlepších riešení pre dané použitie servisnými technikmi zákazníkovi.

Hlavným zámerom systému technického servisu v trhovom prostredí je komplexné poskytovanie služieb vo vybraných oblastiach technického servisu pre továrne z dôvodu minimalizácie nákladov vo výrobe a servisných činnostiach podniku, vytvárania dobrých podmienok pre starostlivosť o technické prostriedky, zefektívnenie a sprehľadnenie pomocných a obslužných procesov výroby a maximalizácia zisku pri zachovaní KTCB: Kvalita – Termín – Cena – Bezporuchovosť (spoľahlivosť, disponibilita). Účel technického servisu:

  • maximalizácia zisku továrne,
  • eliminácia plytvaní vo vybraných oblastiach technického servisu v továrni,
  • optimálne vynakladanie nákladov na všetky prvky technického servisu,
  • zabezpečovanie hospodárneho chodu výroby formou pomocných a obslužných procesov výroby a optimalizácií jednotlivých procesov,
  • dodržovanie stanovených termínov.

Dnes je ešte stále v mnohých továrňach rozdelená údržba (reprezentuje hlavnú a najväčšiu oblasť technického servisu) a výroba. Je nevyhnutné aby sa na technický servis a výrobu pozeralo ako na spojené nádoby. Pre podniky budúcnosti (Factories of the Future) sa musí zmeniť myslenie ľudí a aj modely v továrňach.

 

Autor:  Ing. Miroslav Fusko, PhD.

Lean údržba | Facility management | Asset management | Technický servis Tento článok vznikol v spoluprácii s: ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE, Strojnícka fakulta, Katedra priemyselného inžinierstva Zdroj:

  • Fusko, M.: Manažérsky systém technického servisu. Dizertačná práca, 2017. Katedra priemyselného inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline
  • Grenčík, J. a kol.: Manažérstvo údržby II - synergia teórie a praxe, SSÚ, 2020, 695 s., ISBN 978-80-553-3539-1.
  • KUDA, F. a kol.: Facility management v technické správě a údržbě budov. Professional Publishing, 2013. 266 s., ISBN 9788074311147.
  • Legát, V. a kol.: Management a inženýrství údržby, Professional Publishing, 2016, 622 s., ISBN 978-80-7431-163-5.
  • PAS 55-1: 2008 Asset Management. Part 1: Specification for the optimized management of physical assets. BSI.
  • Rakyta, M. - Fusko, M.: Prevádzka a údržba strojov, skriptá, EDIS Žilina, 2018, 181 s., ISBN 978-80-554-1492-8.
  • Stuchlý, V. a kol.: Navrhovanie procesov údržby, EDIS Žilina, 2017, 542 s., ISBN 978-80-554-1315-0.
  • http://www.dmc-cz.com/lean-mananagement
  • http://www.itapa.sk/data/att/472.pdf