1024 Robotov s cieľom usporiadať sa do zložitých tvarov na základe jedinej požiadavky.
Tak ako sa bilióny jednoduchých buniek dokážu usporiadať do jedného celku, tak roboty, označované ako „Kilobots“, demonštrujú vznik zložitého a komplexného útvaru na základe vopred naprogramovaných pravidiel a autonómneho rozhodovania. Mnohí odborníci považujú práve výskum vedcov z Harvardskej Univerzity za významný míľnik vo vývoji kolektívnej umelej inteligencie (Artificial intelligence – umelá inteligencia). V čom spočíva ich inšpirácia? Mravce. Je úžasné ich pozorovať ako dokážu kooperovať a v prípade núdze vytvoriť dokonca vlastný most! Pozrite si nasledujúce video:
Najpozoruhodnejšie je, že robotom (kilobotom) je pri požiadavke na zmenu tvaru doručená správa s počiatočnou sadou inštrukcií, pričom od daného momentu už nevyžadujú žiadne ďalšie príkazy, čo majú vykonávať. Princíp spočíva v tom, že štyri roboty svojou polohou určujú súradnicový systém. Zvyšné roboty v počiatočnej sade inštrukcií príjmu 2D obraz tvaru do ktorého sa majú usporiadať. Sledovaním svojej pozície, okolia a komunikácie so skupinou sa následne každý robot postupne premiestni na svoju novú pozíciu. Kiloboty sú schopné riešiť aj kolízne situácie ako napríklad „dopravná zápcha“ a podobne. Ide taktiež o dôkaz ich úzkej kooperácie za účelom dosiahnutia svojho cieľa – vytvorenia zadefinovaného obrazca.
Dokázalo by 1024 ľudí vytvoriť rovnaký obrazec zadaním jednoduchej požiadavky bez opätovných príkazov a svojho „vodcu“ skupiny? 🙂
Pohyb robotov? Jednoduchý. Každý z robotov sa pohybuje na základe dvoch vibračných motorov. Pre čo najnižšie náklady neobsahujú Kiloboty žiadny kamerový systém. Pre vzájomnú komunikáciu využívajú infračervené vysielače a prijímače.
Zdroj: http://www.seas.harvard.edu/news