#08 Ergonómia v priemysle

Pojem ergonómia vznikol z dvoch gréckych slov ergon - práca a nomos – zákon. Nám známa história ergonómie siaha až do dôb, kedy si ľudia prispôsobovali nástroje svojej potrebe a pohodliu. Neustály rozvoj viedol k zdokonaľovaniu nástrojov, strojov, prostrediu a organizácie práce. Toto prispôsobovanie sa do určitej miery potlačilo s nástupom priemyselnej revolúcie, kedy výrobné podniky začali určovať ako svoju prioritu najvyšší možný výkon výrobného procesu aj človeka. Ak zamestnanec ochorel, bol nahradený zdravým človekom. Malo to však dopad nie len na zdravie ľudí, ale aj ekonomiku a sociálne prostredie. Zvýšený záujem o človeka v práci nastal počas prvej a druhej svetovej vojny, kedy produkcia vojenského technického vybavenia bola veľmi vysoká, čo spôsobovalo u robotníkov vo výrobe zvýšenú fyzickú aj psychickú únavu. Ergonómia ako vedná disciplína, so záujmom o komplexné riešenie pracovných podmienok človeka, sa začala formovať po druhej svetovej vojne v roku 1949.

Ergonómia je veda, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi človekom, pracovným nástrojom a pracovným prostredím.

Jej hlavným cieľom je humanizácia práce, teda prispôsobenie práce človeku tak, aby sa v nej cítil komfortne a bol produktívny. Ergonómia sa neustále vyvíja spolu s tým ako sa vyvíjajú ľudské potreby. Dôvody na potrebu ergonómie však stále zostávajú. Jej úlohou je teda, aby každodenná práca bola pre človeka humánnejšia, čoho priaznivým dôsledkom by malo byť zníženie nepriaznivej záťaže, ktorá môže vyplynúť z pracovnej činnosti.

V literatúre možno nájsť veľké množstvo definícii, ktoré charakterizujú ergonómiu ako vedu. Vo vedeckej komunite sa za najvýstižnejšiu a najkomplexnejšiu považuje definícia, ktorá zaznela na medzinárodnom ergonomickom sympóziu v San Diegu z roku 2000. „Ergonómia je vedecká disciplína založená na porozumeniach interakcií človeka a ďalších zložiek systému. Aplikácia vhodných metód, teórie i údajov zlepšuje ľudské zdravie, pohodu i výkonnosť. Prispieva k riešeniu designu a hodnotenia prace, úloh, produktov, prostredia a systémov, aby boli kompatibilné s potrebami, schopnosťami a výkonnostným obmedzením ľudí. Ergonómia je systémovo orientovaná disciplína, ktorá prakticky pokrýva všetky aspekty ľudskej činnosti. V rámci holistického prístupu zahŕňa faktory fyzické, kognitívne, sociálne, organizačné, faktory prostredia a ďalšie relevantné faktory.“

Ergonomické pracovisko môže zlepšiť zdravotný stav, zvyšuje pohodu a podporuje produktivitu zamestnancov. Kľúčom k dobrej ergonómii je zohľadňovať fyzické, mentálne a sociálne aspekty a rozdiely u jednotlivých pracovníkov.

Ergonómiou teda rozumieme prispôsobovanie pracovných prostriedkov a pracovného prostredia vlastnostiam a potrebám človeka s cieľom zlepšiť jeho pracovný výkon a pohodlie.

Každé pracovisko by malo byť po ergonomickej stránke prispôsobené pracovníkom, ktorí na danom pracovisku pracujú, a nie naopak. Produktivita ľudí je najvyššia vtedy, keď sú pre nich vytvorené pracovné podmienky v súlade s ich individuálnymi fyzickými a mentálnymi predpokladmi. Preto je nevyhnutné brať na zreteľ individuálne rozdiely, napr. v oblasti fyzickej sily a vzrastu alebo schopnosti učiť sa nové informácie. Na základe týchto rozdielov je možné navrhnúť, zorganizovať a vybudovať pracoviská ergonomickým spôsobom.

Zníženie záťaže na človeka v pracovnom procese spôsobenej jeho interakciou s pracovnými prostriedkami a pracoviskom samotným, môže účelným uplatnením poznatkov ergonómie prinášať pozitíva pre konkrétneho pracovníka, organizáciu aj celú spoločnosť. Pre pracovníka môže priniesť zlepšenie psychického a fyzického stavu, minimalizáciu prejavov psychickej a fyzickej únavy a tiež prínosy v sociálnej oblasti, ako je zlepšená sebarealizácia s pozitívnym dopadom na ekonomickú situáciu jednotlivca aj rodiny. Pre organizáciu ergonómia prináša zníženie práceneschopnosti zamestnancov a chorôb z povolania, zvýšenie pracovného výkonu a zníženie chybovosti. Pre spoločnosť je vďaka ergonómii možné zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, zvýšenie životnej úrovne a tiež rozvoj firiem.

Viac článkov z oblasti priemyselného inžinierstva nájdeš TU.

Ergonómia| Prečo využívať princípy ergonómie na pracoviskách?

Práve ergonomické faktory vplývajú na celkové zaťaženie pracovníkov, ovplyvňujú produktivitu práce a pracovné podmienky, v ktorých sú dané pracovné úlohy vykonávané. Je zrejmé, že nemôžeme ideálne prispôsobiť človeku jeho prácu a upraviť všetky faktory, ale práca musí byť človeku prispôsobená tak, aby boli všetky faktory zvyšujúce zaťaženia pracovníkov eliminované v maximálne možnej miere. V súčasnosti má vedný odbor ergonómie najväčšie uplatnenie na montážnych a výrobných pracoviskách. Avšak to nie sú jediné oblasti v podniku, kde je človek vystavený riziku poškodenia zdravia z dlhodobej záťaže vplyvom pracovných podmienok. Nevýrobné oblasti podniku, ktorými sú napr. vnútropodniková logistika, údržba, či administratíva (Obr. 1) taktiež predstavujú možné riziká poškodenia zdravia pracovníkov.

Pracovné činnosti akými sú obsluha vysokozdvižných vozíkov, manipulácia s materiálom, montáž a demontáž v údržbe, dlhodobé sedenie za počítačom, sú ovplyvňované veľkým množstvom dodatočných faktorov ako sú vibrácie, mikroklimatické podmienky, hluk, nadmerné sily, či pracovné polohy, pri ktorých je predpoklad, že v konečnom dôsledku a pri vzájomnom ovplyvňovaní vyvolávajú nadmerný negatívny efekt na zdravie človeka.

Projektovanie pracovísk s využitím ergonomických princípov

Vo vyspelých štátoch sa správnemu ergonomickému navrhovaniu a funkčnosti pracovných systémov prikladá stále väčší dôraz. Dôvodom sú hlavne požiadavky na bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci. Ďalej je to aj aktívne zapojenie zamestnancov do riešenia problémov vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti celého systému. V súčasnosti sa posilňuje aj význam zlepšovania kvality pracovných podmienok v kontexte zlepšovania ochrany zdravia zamestnancov, a tým aj zlepšovanie kvality ich života. Je známe, že k príznakom a prejavom poškodenia zdravia z práce dochádza dlhodobým pôsobením na nevhodne usporiadanom pracovisku, zlou organizáciou práce, vplyvom rizikových faktorov pracovných podmienok, atď. Správne posúdenie a zhodnotenie účasti človeka v pracovnom systéme predpokladá teda rešpektovanie vyváženého pohľadu na oba významné aspekty – technický a ľudský. Jedine pri splnení týchto predpokladov je možné očakávať dlhodobé efektívne výsledky.

Pracovisko je miestne ohraničený úsek obsluhovaný zamestnancom alebo pracovnou skupinou, vybavený pracovnými prostriedkami, na ktorom sa spracováva určitý pracovný predmet. Správne navrhnuté pracovisko by malo spĺňať nasledovné ergonomické požiadavky:

• prehľadné,
• pohodlné,
• usporiadané,
• hygienické,
• bezpečné,
• esteticky príjemné.

U nás na Katedre priemyselného inžinierstva, Strojníckej fakulty, Žilinskej univerzity v Žiline je ergonómia rozvíjaná už veľmi dlho. Učíme študentov projektovať pracoviská aj v zmysle ergonomických zásad. Toto projektovanie ovplyvňujú najmä nasledovné faktory:

• rozmery ľudského tela, ako aj možnosti pohybu jednotlivých častí tela,
• počet zamestnancov,
• faktory týkajúce sa užívateľa (vek, pohlavie, fyzická zdatnosť, ...),
• bezpečnostné a hygienické predpisy, smernice, nariadenia,
• psychologicko-fyziologické informácie,
• nutná dĺžka pobytu v priestore,
• častosť používania priestoru (vplyv škodlivín na človeka),
• charakter vykonávanej pracovnej činnosti v priestore,
• pracovná poloha,
• vybavenie pracoviska,
• a iné.

Z ergonomického hľadiska rozoznávame tri druhy dosahových zón (Obr. 2):

• Oblasť A – optimálny pohybový priestor pre obe ruky: vhodný pre umiestnenie výrobkov, ktoré sa používajú najčastejšie, pretože v tomto priestore obidve ruky pracujú v zornom poli.
• Oblasť B – vhodný pohybový priestor pre obe ruky: vhodný pre umiestnenie takých nástrojov a predmetov, na ktoré väčšinou siaha iba jedna.
• Oblasť C – nevhodný pohybový priestor pre obe ruky.

Pri riešení rozmiestnenia pracoviska je potrebné zabrániť umiestneniu vybavenia pracoviska nad výškou srdca zamestnanca. Je to z toho dôvodu, že môže dôjsť k redukcii cirkulácie krvi, z ktorej vyplýva pokles výkonnosti zamestnanca.

Ergonomické vybavenie pracovísk by malo byť prvoradou prioritou v rámci investícií do rozvoja firmy. Každá továreň svojich zamestnancov považuje za ten najdôležitejší „kapitál“ továrne, do ktorého je nevyhnutné neustále investovať. Ako hovoril Henri Ford: „Spokojný zamestnanec urobí viac, ako traja nespokojní“.  Preto je dôležité uvažovať o kvalitnom vybavení a environmente továrne, ktoré bude poskytovať potrebný komfort počas práce. Takáto investícia sa neskôr určite vráti v kvalite odvedenej práce vďačných a spokojných zamestnancov.

Autor:  Ing. Miroslav Fusko, PhD.

Zdroj:

• Čechová, I.: Uplatnenie princípov ergonómie u vybraných zamestnancov v zdravotníctve. Dizertačná práca, Katedra priemyselného inžinierstva – Strojnícka fakulta – Žilinská univerzita v Žiline, 2019.
• Ergonómia pracoviska, 2021. Dostupné na internete: <www.hastex.sk>.
• IEA. The Discipline of Ergonomics. International Ergonomics Association. 2000. Dostupné na internete: <www.iea.cc>.
• Kramárová, M.: Ergonómia vo vybraných nevýrobných oblastiach podniku. Dizertačná práca, Katedra priemyselného inžinierstva – Strojnícka fakulta – Žilinská univerzita v Žiline, 2018.
• Slamková, E. – Dulina, Ľ. – Tabaková, M.: Ergonómia v priemysle, 2010. Žilina: GEORG knihárstvo, 2010. 262 s. ISBN 978-80-89401-09-3.
• VAVREK, M.: Ergonómia. Dostupné na internete: < http://edu.fmph.uniba.sk/~winczer/SocialneAspekty/VavrekErgonomia.htm>
• obr: https://scrapbox.io