Antikorózna oceľ v priemysle

Čo je to antikorózna oceľ ? 

Antikorózne ocele patria do skupiny ocelí, ktoré sú odolné proti korózií pridaním legujúcich prvkov. Ich charakteristickou vlastnosťou je vysoké množstvo chrómu. Antikorózne ocele obsahujú minimálne 10,5% chrómu, čo zvyšuje ich odolnosť proti korózii a aj samotnú pevnosť. V súčasnosti sa antikorózna oceľ používa vo väčšom množstve v priemyselnom odvetví. Okrem tradičných a lodných stavieb zaznamenávajú čoraz väčšie využitie aj domáce spotrebiče.

Chróm v zliatine vytvára pri vystavení vzduchu pasívnu vrstvu pri oxidácii. Táto vrstva slúži ako štít proti ďalšej korózii, vďaka čomu je zliatina v podstate odolná voči korózii.

 

Použitie antikoróznej ocele

Vďaka tomu že je antikorózna oceľ univerzálny materiál našla si použitie v jednotlivých odvetviach.  Ako prvé použitie sa zaznamenalo pri kuchynskom príbore. Ako ďalšie si našlo cestu v chemickom, zdravotníckom, automobilovom, energetickom a iných ďalších priemysloch. Použitie antikoróznej ocele si môžeme všimnúť napríklad aj pri niektorých nepatrných častiach náramkových hodiniek. Niektoré väčšie panely s určitou povrchovou úpravou môžu súčasne pokryť celé budovy.

Druhy antikoróznych ocelí 

Podľa chemického zloženia rozlišujeme antikorózne ocele:

• Chrómové (Cr) – ocele s prísadou 10 -30 % Cr.
• Chrómniklové (Cr-Ni) – dosahuje sa väčšia korózna odolnosť a vyššia húževnatosť a plasticita ako u Cr ocelí.
• Chrómmangánové (Cr-Mn) – drahý Ni sa nahrádza podobne pôsobiacim Mn, nevýhodou je nižšia koróziivzdornosť a žiaruvzdornosť oproti Cr-Ni oceliam.

Na základe mikroštruktúry ich možno rozdeliť na:

• Austenitická – vysokú húževnatosť a vysoká odolnosť proti vysokým teplotám.
• Feritická – priemernú odolnosť proti korózii a zlé výrobné vlastnosti.
• Mrtezitická – vykazuje slabú zvárateľnosť, má však vyššiu kaliteľnosť a na zlepšenie vlastností je možné ho tepelne spracovať.
• Duplexná – vykazuje dobrú odolnosť proti korózii, vysoká pevnosť v ťahu.

Podľa potreby tepelného spracovania:

s tepelným spracovaním:

• Martenzitické ocele –  žíhanie na mäkko, kalenie a popúštanie, prípadne žíhanie na odstránenie pnutia
• Feritické ocele –  homogenizačné žíhanie (750 –  900ºC) s rýchlym ochladením
• Austenitické ocele –  rozpúštacie žíhanie (950 –  1150ºC) s rýchlym ochladením
• Dvojfázové A – F ocele – rozpúšťacie žíhanie (1000 – 1150ºC) s rýchlym ochladením a následné starnutie (450ºC)
• Vytvrditeľné ocele  –   rozpúštacie žíhanie (950 – 1150ºC)) s rýchlym ochladením a následne precipitačné vytvrdzovanie

bez tepelného spracovania:

• niektoré feritické ocele sa tepelne nespracúvajú

 

Autor: Redakcia Daily Automation