#04 Aké sú základné stratégie údržby?

V článku #01 Údržba strojov a zariadení bolo definované, čo znamená pojem údržba strojov a zariadení. Nachádza sa tam aj obrázok základného rozdelenia údržby. V tomto príspevku budú priblížené základné stratégie údržby.

Údržba po poruche (reaktívna údržba)

Tento typ údržby, predstavuje základnú činnosť ešte v mnohých továrňach. Údržba po poruche je najstaršou zo stratégií údržby a v súčasnosti má uplatnenie pri strojných zariadeniach, resp. ich častiach s minimálnym vplyvom na dostupnosť, bezpečnosť či kvalitu výroby. Továrne častokrát zavádzajú vyššie stupne údržby až vtedy, keď ich k tomu pritlačia zákazníci. Stroje a zariadenie, v tomto type údržby, vykonávajú svoju činnosť a keď nastane porucha, je privolaná skupina údržbárov, ktorí danú poruchu odstránia.

S odstraňovaním poruchy, hlavne pri tomto type údržby, súvisí veľké riziko ohrozenia zamestnancov údržby. Práce sa odohrávajú pod časovým tlakom, pri obmedzenom svetle, neúmyselné alebo aj samovoľné spustenie stroja, vypnuté resp. nefunkčné bezpečnostné zariadenia, nedostupné funkčné plochy na pracovisku a pod. Aby bolo možné eliminovať rôzne riziká na pracovisku, je nevyhnutné dokonale poznať vzťah: človek – stroj – pracovné prostredie. Pokiaľ zanedbáme len jednu zložku z tohto vzťahu, začnú sa vyskytovať negatívne javy, ktoré narušia plynulý chod prevádzky. Hoc to platí všade, pri všetkých druhoch údržby, no pri tomto je to o to dôležitejšie, že sa čaká na poruchu až pokiaľ nastane a následne ju treba okamžite riešiť a odstrániť.

stratégie údržby

Obr. 1 Funkčné plochy na pracovisku (http://www.sjf.tuke.sk/)

(1 – plocha pre obsluhu stroja, 2 – plocha pre údržbu stroja, 3 – odkladacia plocha, 4 – plocha pre dopravu)

Naplnenie  cieľa  sa  realizuje  formou opravy,  ktorá  môže  byť  úplná alebo čiastočná(provizórna). Druhá možnosť sa volí, ak úplnú opravu nie je možné realizovať hneď, ale pomocou dostupných prostriedkov je možné dočasné obnovenie takého stavu zariadenia, ktorý umožňuje plnenie funkcií pri zníženom výkone alebo pri akceptovateľnej zmene prevádzkových podmienok.. Dôvodov prečo sa nemôže oprava dokončiť hneď môže byť viacero, napr. chýbajúce náhradné diely, potreba špecializovaných pracovníkov a techniky a pod. Najväčší problém, ktorý nastáva pri tomto druhu údržby je ten, že výskyt porúch je náhodný, ako v čase, výskyte a tiež aj rozsahu poškodenia. Nájdenie poruchy a oprava, trvá dlhšie časové obdobie. Malou útechou môže byť to, že súčiastky sú využité v celej ich životnosti.

Preventívna údržba

V súčasnosti je starostlivosť o strojné zariadenia do veľkej miery založená na aplikácii preventívnej údržby. Pod tým treba rozumieť súbor činností rôzneho charakteru. Tieto činnosti sú vykonávané ako prevencia pred vznikom porúch a poruchových stavov. Podľa obsahu ich možno rozdeliť do troch hlavných oblastí:

  • pravidelná starostlivosť o stroje a zariadenia, obsahuje najmä: čistenie, dopĺňanie prevádzkových kvapalín, mazanie, nastavovanie, a pod.,
  • pravidelné prehliadky a kontroly strojov a zariadení, sú nevyhnutné pre odhalenie podmienok vedúcich k poruche a poruchovým stavom,
  • rôzne druhy opráv a výmeny súčiastok, ktoré vykazujú začiatočné príznaky možného zlyhania, čo v konečnom dôsledku vedie k poruche a poruchovému stavu.

Existujú dva základné prístupy v preventívnej údržbe:

  • údržba v periodických cykloch,
  • údržba na základe stavu zariadenia.

Údržba v periodických cykloch je síce celkom výhodná, z pohľadu plánovania, no približne pri 92%  komponentov stroja sa javí ako príliš nákladná. V tomto prístupe sa práce vykonávajú v presne definovaných intervaloch vyplývajúcich z minimálnej životnosti komponentov. Výmena sa uskutočňuje bez ohľadu na ich skutočné opotrebenie.

Údržba na základe stavu zariadenia je postavená na princípe vymieňania komponentov a zasahuje do stroja až vtedy, keď sa začnú v chode stroja či zariadenia objavovať abnormality, no a tým je menej nákladná. Pri tejto údržbe sa sleduje stredná doba medzi poruchami (MTBF) a pravidelne sa vyhodnocujú abnormality v činnosti zariadenia.

Pri preventívnej údržbe je vzťah: človek – stroj – prostredie, omnoho prehľadnejší a bezpečnejší, oproti predchádzajúcemu typu údržby. Je to hlavne z toho dôvodu, že sa snažíme touto údržbou plánovať predchádzanie poruchám na strojoch a zariadeniach v neplánovaných časových okamžikoch. Väčšinou sú tu vykonávané činnosti ako čistenie, mazanie, rôzne revízie a pod. Úroveň zabezpečenia zariadenia voči spusteniu pri údržbe je taktiež na vyššej úrovni.

Preventívna údržba | stratégie údržby
Zdroj obr: www.rs-online.com

Korektívna údržba

Tento druh údržby sa vyskytuje vtedy, keď je nevyhnutné vykonať nejaké dodatočné úpravy alebo opravy na strojoch a zariadeniach z pohľadu ich lepšej funkčnosti, prípadne z dôvodu, aby sa znížil výskyt porúch na strojoch a zariadeniach. Korektívna údržba predstavuje mimoriadne zásahy do strojov a zariadení. Rozsah zásahov môže byť rôzny, od malých bežných opráv až po veľké generálne opravy, či odstraňovanie revíznych nálezov. Môže sa aplikovať s akýmkoľvek druhom údržby. Samozrejme netreba zabúdať na fakt, ak máme nový stroj, tak korekčné zásahy do takého stroja budú znamenať stratu záruky, záručného servisu a pod.

Prevencia údržby

Bezporuchové zariadenie je výsledok tímového úsilia medzi operátorom stroja a údržbárom. Poruchám a poruchovým stavom je lepšie predchádzať, ako im čeliť. Prevencia tvorí základ, ako dosiahnuť totálne ciele strojov a zariadení (3 zeros; o tom viac v článku o TPM). Princípy prevencie údržby:

  • Údržba v normálnych podmienkach: pomáha v prevencii zhoršovania stavu zariadenia (každodenné aktivity: čistenie, kontrola, mazanie, kontrola presnosti a pod.).
  • Včasné odhalenie abnormalít: pri výkone práce operátor svojimi zmyslami a meracími prístrojmi a periodickou kontrolou okamžite odhaľuje abnormality (povolené skrutky, zvukové efekty, tečúci olej a pod.).
  • Okamžitá reakcia: operátor stroja a pracovníci údržby okamžite reagujú na abnormality.
  • Konzultačné služby: tieto služby sú nevyhnuté pre odovzdávanie si skúseností medzi pracovníkmi v továrňach, spoločnosti poskytujúce servis daných strojov, prípadne to môžu byť aj univerzity či konzultačné spoločnosti.

Inžinierstvo spoľahlivosti

Oblasť spoľahlivosti sa začala intenzívnejšie rozvíjať už počas druhej svetovej vojny. Vtedy sa spoľahlivosť použila na výpočet zdrojov potrebných na údržbu zariadení, celkového množstva náhradných dielov a pod. Tie boli potrebné na údržbu zariadení. Po druhej svetovej vojne sa prítomnosť a používanie spoľahlivosti veľmi zintenzívnila, hlavne medzi rokmi 1940 a 1950. O niekoľko rokov neskôr (50-te roky), vznikla potreba vykonávať výpočty týkajúce sa pohybu vesmíru, využívania satelitov a rôznych vesmírnych programov vlád. Tým sa zvýšila potreba vyvinúť a implementovať spoľahlivosť. V 70-tych rokov začali Japonci prijímať a vo všeobecnosti implementovať otázky kvality a spoľahlivosti, ktoré boli aplikované v spoločnostiach na ich výrobky, procesy a služby.

Spoľahlivosť je odvetvie strojárstva, ktoré je založené na štatistických údajoch, v rámci ktorých sa požadované nástroje používajú na vykonanie analýzy alebo hodnotenia: vylepšení, návrhu, prognózy a údržby strojov, procesov či výrobkov. Výsledkom je zníženie všetkých druhov nákladov, čím sa zvyšujú zisky a u zákazníkov je vysoká miera spokojnosti.

V súčasnosti sú organizácie ponorené do vysoko globalizovaných, a teda konkurenčných trhov, na ktorých sa spoľahlivosť už nepovažuje za inováciu, ale je implementovaná ako potreba aplikácie, ktorú organizácia musí zostať na konkurenčnom trhu. Keď dnes hovoríme o spoľahlivosti, je nevyhnutné zdôrazniť pravdepodobnosť, že stroje a zariadenia pracujú podľa svojich špecifikácií v stanovenom časovom období. Dôležité je zohľadňovať podmienky, ktoré boli stanovené od začiatku.

Smerovanie k TPM – Totálne produktívna údržba

Ako možno vidieť z charakteristiky jednotlivých stratégií, každá má svoje výhody, nevýhody, nedostatky a obmedzenia. Tieto stratégie boli v 50-tych a 60-tych rokoch „prinesené“ z USA to Japonska. Japonci pozmenením a úpravou jednotlivých stratégií dali vznik novej stratégií resp. filozofii a tou je TPM – Totálne produktívna údržba. Tá predpokladá zapojenie všetkých zamestnancov do oblasti údržby. Viac o TPM sa dočítate v ďalšom článku, ktorý bude venovaný samotnej filozofii TPM a ďalším koncepciám a filozofiám ako RCM – údržba orientovaná na spoľahlivosť, RBM – údržba orientovaná na riziká a VDM – údržba zameraná na náklady a hodnotu.

Autor:  Ing. Miroslav Fusko, PhD.

  Tento článok vznikol v spoluprácii s: ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE, Strojnícka fakulta, Katedra priemyselného inžinierstva Zdroj:

  • Červeňan, A.: Systém údržby. ISBN978-80-971986-0-2 Dostupné na internete: https://www.sjf.stuba.sk/buxus/docs/docs/edicne/Udrzba_farebna_final.pdf
  • Fusko, M.: Manažérsky systém technického servisu. Dizertačná práca, 2017. Katedra priemyselného inžinierstva, Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline
  • Grenčík, J. a kol.: Manažérstvo údržby II - synergia teórie a praxe, SSÚ, 2020, 695 s., ISBN 978-80-553-3539-1.
  • Legát, V. a kol.: Management a inženýrství údržby, Professional Publishing, 2016, 622 s., ISBN 978-80-7431-163-5.
  • Rakyta, M. - Fusko, M.: Prevádzka a údržba strojov, skriptá, EDIS Žilina, 2018, 181 s., ISBN 978-80-554-1492-8.
  • Stuchlý, V. a kol.: Navrhovanie procesov údržby, EDIS Žilina, 2017, 542 s., ISBN 978-80-554-1315-0.
  • www.ipaslovakia.sk
  • https://sk.artbmxmagazine.com/qu-es-ingenier-de-confiabilidad