#01 Úvod do pneumatiky

Pneumatika má zastúpenie v oblasti aizácie, mechanizácie a robotizácie. Pneumatické systémy používajú ako pracovné médium stlačený vzduch. Ten je pneumatickými pohonmi vykonávajúcimi mechanickú prácu, menený na pohybovú energiu (priamočiary, rotačný alebo kývavý pohyb). V tomto úvodnom článku je opísané použitie pneumatiky, jej výhody/nevýhody a základné rozdelenie pneumatického obvodu. Pneumatika má širokú oblasť aplikácie v rôznych odvetviach priemyslu, napr.:

  • Strojársky,
  • Automobilový,
  • Potravinársky,
  • Farmaceutický a ďalšie.

V uvedených priemyselných odvetviach sú pneumatickými systémami riešené rôzne úlohy, ako manipulácia, balenie, plnenie, vetvenie toku materiálu, upínanie a mnohé ďalšie. Svoje postavenie pneumatika získala vďaka výhodám ktoré poskytuje a zároveň tiež dokáže zastúpiť aj niektoré aplikácie riešené elektrickými, alebo hydraulickými systémami. Výhody pneumatiky:

  • Dostupnosť vzduchu.
  • Jednoduchá preprava vzduchu aj na veľké vzdialenosti a možnosť skladovania stlačeného vzduchu v tlakových nádobách.
  • Vzduch je málo citlivý na zmenu teplôt a umožňuje prevádzku aj v extrémnych podmienkach.
  • Nedochádza k znečisteniu životného prostredia pri úniku neolejovaného vzduchu.
  • Preťažitelnosť, čo znamená že napr. vysúvajúci sa piest môže byť zaťažený až do stavu jeho zastavenia.
  • Pneumatické prvky majú jednoduchú konštrukciu.
  • Je možné dosiahnuť vysoké rýchlosti pohybujúcich sa častí.

Jednou zo základných výhod pneumatiky je ľahká dostupnosť všade prítomného vzduchu a zároveň vzduch ktorý unikne zo systému je čistejší než v jeho okolí. To je dané filtorovanám a zbavovaním nečistôt pred jeho použitím. Čistota a neškodnosť vzduchu možné dosiahnuť takej úrovne, že pneumatika je používaná pri výrobe potravín či liekov, kedy je nevyhnutné aby vzduch nepôsobil ako kontaminant. Nevýhody pneumatiky: Okrem spomenutých výhod má pneumatika aj niekoľko nevýhod, ktorými je najmä potreba úpravy stlačeného vzduchu. Síce vzduch je ľahko dostupný všade okolo, ale takto získaný vzduch musí byť pred jeho použitím v pneumatických systémoch upravený. Práve úprava vzduch predstavuje značnú ekonomickú nevýhodu a to až do takej miery, že pri aplikáciách s minimálnym počtom pneumatických komponentov, môže byť výhodnejšie použitie elektrického sýtemu namiesto pneumatického. Medzi ďalšie nevýhody patrí:

  • Stlačiteľnosť vzduchu,
  • Maximálnu sila približne 40kN,
  • Nemožno dosiahnuť rovnomernú a konštantnú rýchlosť piestu,
  • Hlučnosť pri odfuku, túto nevýhodu je možné riešiť použitím tlmičov hluku a materiálov pohlcujúcich hluk.
Zloženie pneumatického obvodu:

  Zdrojovú časť tvoria zariadenia na výrobu stlačeného vzduchu, kompresory. Takto vyrobený stlačený vzduch sa upravuje filtrovaním nečistôt, odstránením vlhkosti a mazaním. Skôr než je použitý v riadiacej a výkonovej časti je ešte nastavovaný pracovný tlak, najčastejšie 500 až 600kPa (5 – 6 barov). Do zdrojovej časti sa radí aj hlavný uzatvárací ventil, ktorým je možné celý pneumatický obvod odpojiť od zdroja stlačeného vzduchu. Riadiacu časť tvoria hlavne rozvádzače, ktoré majú za úlohu usmerňovať (rozvádzať) prietok vzduchu k ostatným častiam pneumatického obvodu. Do tejto časti ďalej patria škrtiace ventily pre reguláciu prietoku a nastavovanie rýchlosti akčných členov, spätné a tlak regulujúce ventily a tiež logické prvky. Výkonová časť je tvorená akčnými prvkami, najčastejšie pneumatickými valcami pre priamočiary pohyb a rotačné resp. kývne pohony. Medzi akčne prvky je možné zaradiť prísavky a ďalšie pneumaticky ovládané uchopovacie zariadenia.  

Vladimír Tlach